Každé dieťa má svoje tempo, ktorým sa vyvíja. Niektoré deti jednoducho začnú skôr chodiť alebo rozprávať, iným to trvá dlhšie. Ale kedy sa začať znepokojovať či je reč vášho dieťatka v poriadku?

Mali by ste si všímať určité signály, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Vtedy je vhodné situáciu riešiť s pediatrom, prípadne logopédom. 

Varovné signály

Svoje dieťatko isto pozorne sledujete od narodenia. Preto zbystrite, ak sa dieťatko do 3 mesiacov neusmieva, nezrkadluje vás a nereaguje na zvuky. Síce v tomto období nedokáže hovoriť, tieto podnety a súvislosti hrajú veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji ich reči. Je dôdležité aby ste sa dieťatku neustále prihovárali, čítali mu, komunikovali s ním a pri rozhovore mu pozerali do očí. Po prekročení troch mesiacov by dieťatko malo začať brblať a hrkútať si. 

Medzi 8 a 12 mesiacom niečo nie je v poriadku, ak dieťatko vydáva len zopár zvukov, nereaguje gestami (mávanie, ukazovanie), nereaguje na svoje meno a nerozumie, čo mu hovoria ľudia. 

Po prvom roku života by malo dieťatko vedieť prvé slabiky “ma-ma,“ „ta-ta,“ teda počiatky prvých slov. Ak sa postupne slovná zásoba nerozširuje (do 1 a pol roka 6 až 10 slov) a nerozumie jednoduchým pokynom, ako napríklad “poď sem” alebo “daj mi ruku”, navštívte svojho pediatra. Medzi prvým a druhým rokom by sa mal slovník dieťatka zväčšiť približne na 50 a viac slov. 

Dvojročné dieťa by už malo rozumieť približne 500 až 700 slov. Malo by už byť schopné porozumieť komunikácii, teda čo od neho rodič chce, ale vedieť aj povedať jednoduché vety, aj keď väčšinou používa iba slová samostatne a tvorí jednoduché vety.

Pri starších deťoch (2-3 roky) sledujte či nemá problém pri rozhovore a pri hre s inými deťmi. Trojročné dieťa by už malo správne gramaticky rozprávať a výslovnosť by sa mala stále zlepšovať. 

Ak cudzia osoba, ktorá sa s dieťaťom nestretáva, nerozumie polovičku toho, čo mu dieťa hovorí, vtedy by ste mali určite navštíviť svojho pediatra.

Ako podporiť rečový vývin?

Nesmierne dôležité je komunikácia s dieťaťom od útleho veku. Nie je však dobré, ak necháte dieťa blabotať a vy neodpovedáte, prípadne len pritakávate. Na druhej strane, ani monológ z vašej strany nie je prospešný. Snažte sa o konverzáciu a nechajte svojmu dieťaťu priestor na odpoveď. 

Rozprávajte sa s dieťaťom naozaj. Pomôžete mu tým rozšíriť slovnú zásobu a to v každej situácií. Aj pri hre. Hračky sú skvelá pomôcka, kedy vám dieťa napríklad podá kocku pri stavaní veže, povezte: „teraz si vybral modrú, a teraz si mi podal červenú“. Vždy sa snažte každú situáciu opísať najširšie ako viete. Umožníte mu poznať slová, ktorá sa k danej situácii hodia a ono samo ich nevedelo vyjadriť. 

Škodí deťom maznavá reč?

Tu sa názory ľudí na maznavú reč rozdeľujú. Jedni tvrdia, že je to v poriadku, keď rodičia, najmä teda mama hovorí na svoje dieťatko zdrobnelinkami a ňuňavým hláskom. Druhý názor je taký, že maznanie dopomáha k zakrpateniu slovnej zásoby, vedie k depresiám a ničí tvorivosť u detí. 

Napriek tomu, malé deti ešte nevedia rozoznať, čo na nich mama hovorí. Avšak vnímajú nežný materský tón.  Láskavý hlas ich dokáže upokojiť, pripomína im, že mama je stále nablízku a rozvíja sa citový vzťah medzi matkou a dieťaťom. 

Takže ak pri pohľade na vašeho drobčeka vám na um prichádzajú len zdrobnelinky a milé slová, určite to nie je chyba a pokojne ich zo seba vypustite. Na rozumné reči budete mať so svojim dieťaťom v budúcnosti času dosť.